Ak vaše dieťa uvažuje o štúdiu na bilingválnom gymnáziu, toto obdobie je ideálnym na návštevu škôl počas Dňa otvorených dverí. Dni otvorených dverí (DOD) ponúkajú jedinečnú možnosť nazrieť do vyučovania, spoznať učiteľov a študentov, získať informácie o prijímacích skúškach a nasať atmosféru školy.
V Bratislave pôsobí viacero bilingválnych gymnázií – štátnych, cirkevných aj súkromných. Väčšina štátnych a všetky súkromné bilingválne gymnáziá ponúkajú anglický bilingválny program, vybrať si však žiaci môžu aj z nemčiny, španielčiny, taliančiny či menej populárnej ruštiny.
Termíny prijímacích skúšok na bilingválne gymnáziá 2026
Pre všetky bilingválne gymnáziá platia jednotné termíny prijímacích skúšok, ktoré určuje Ministerstvo školstva SR:
1. termín: pondelok 23. marca 2026
2. termín: pondelok 30. marca 2026
Koľko bilingválnych gymnázií si môže žiak vybrať?
Každý ôsmak hlásiaci sa na bilingválne gymnázium si môže podať dve prihlášky na talentový odbor (v tomto prípade bilingválne gymnázium, ale, samozrejme, do úvahy prichádzajú aj umelecké či športové školy). Na druhej strane, každý deviatak si popri dvoch talentových odboroch podáva prihlášku aj na dva netalentové odbory (štvorročné gymnázium, obchodná akadémia, priemyslovka či iná stredná škola). Prijímacie skúšky na bilingválne odbory sa zameriavajú zväčša na všeobecné študijné predpoklady a všeobecné jazykové schopnosti, v prípade anglických bilingválnych gymnázií sa overujú aj vedomosti z angličtiny. V súčasnosti sú menej časté prijímacie pohovory z matematiky a slovenského jazyka.
Termíny DOD na bilingválnych gymnáziách v Bratislave 2025/2026
Tip od Cielene
Každá škola má iný prístup a inú energiu – oplatí sa navštíviť aspoň tri – štyri, ktoré vás zaujali. Ak sa chcete pripraviť na prijímačky bez stresu, sledujte náš web www.cielene.sk.
Od školského roka 2028/2029 sa slovenský vzdelávací systém opäť výrazne mení. Parlament schválil zavedenie Jednotných prijímacích skúšok (JPS) na všetky typy stredných škôl – od osemročných gymnázií, cez bilingválne a štvorročné gymnáziá, odborné školy, až po konzervatóriá a športové školy.
Organizáciu prijímacích skúšok preberá Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) a podľa dostupných informácií budú testy obsahovať slovenčinu, matematiku a v prípade gymnázií aj všeobecné študijné predpoklady (VŠP).
Na prvý pohľad znie táto zmena logicky – rovnaké testy pre všetkých, rovnaké podmienky, transparentnosť, porovnateľnosť.
Ale bude to v praxi naozaj také jednoduché?
Testovanie 9 ako (ne)vydarený predchodca
Veľa sme si sľubovali aj od Testovania 9. Malo to byť jednotné, celoštátne testovanie, ktoré by mohlo slúžiť ako základ pre prijatie na strednú školu. V praxi sa však ukázali jeho limity:
výrazne obmedzená rozlišovacia schopnosť testu,
neporovnateľné podmienky testovania medzi školami a regiónmi,
minimálna výpovedná hodnota pre školy, ktoré prijímajú tých najlepších žiakov.
Aj preto si množstvo gymnázií a stredných škôl vytvára vlastné prijímacie testy – aby mohli reálne porovnať vedomosti uchádzačov a férovo vybrať najvhodnejších študentov.
Otázky, ktoré Jednotné prijímacie skúšky (zatiaľ) nezodpovedali
Ak sa majú Jednotné prijímacie skúšky stať hlavným výberovým nástrojom, mali by byť jasne definované ich pravidlá a procesy. Momentálne však zostáva viacero otvorených otázok:
Kde sa budú Jednotné prijímacie skúšky konať?
Budú žiaci písať test na svojej základnej škole, kde sa cítia komfortne?
Alebo na strednej škole, kam sa hlásia, čo by mohlo lepšie simulovať prijímaciu atmosféru?
Kto bude prijímacie testy dozorovať a opravovať?
Učitelia zo základnej školy, ktorí žiakov poznajú?
Alebo niekto nezávislý, aby sa zabezpečila objektivita?
A kto bude výsledky vyhodnocovať a porovnávať? Ako rýchlo?
Ako sa overia špecifické talenty?
Konzervatóriá a športové školy budú zrejme pokračovať v talentových skúškach.
Ale čo jazykovo nadaní žiaci? Bude im stačiť plošný test VŠP alebo si budú overovať aj jazykové schopnosti?
Ako sa rozlíši bežný žiak od výnimočne nadaného?
Jednotný test pre všetkých môže znamenať, že bude príliš jednoduchý pre šikovných, alebo príliš náročný pre slabších.
Ak sa nastaví „stredne“, môže stratiť schopnosť rozlíšiť tých najlepších – čo je kľúčové pre výber na gymnáziá.
Bude test hodnotiť len vedomosti, alebo aj myslenie?
Mnohé testy dnes fungujú len ako „výber A, B, C, D“ alebo „doplň správnu odpoveď“.
Ale rozmýšľanie, stratégia riešenia, argumentácia či kreativita sa takto hodnotia len veľmi ťažko.
Potrebujeme viac ako len nový formulár
Samotné zjednotenie testov ešte neznamená férovosť. Základné školy majú rôznu úroveň výučby, rôzne zázemie, odlišné metodické prístupy. Bez porovnateľných podmienok a transparentnosti môžu Jednotné prijímacie skúšky zlyhať rovnako ako Testovanie 9.
A napokon, ani najlepší test nenahradí osobný kontakt, motiváciu a rozvojový potenciál žiaka. Talent nie je vždy merateľný v jednom teste.
Pomôžu, alebo len zmenia formu?
Jednotné prijímacie skúšky môžu byť pre žiakov z rôznych socioekonomických prostredí prínosom. Ale len vtedy, ak budú skutočne kvalitne pripravené, premyslené a dôsledne aplikované.
Ak len nahradia existujúce prijímačky bez ohľadu na realitu v triedach, školách a regiónoch, môže ísť len o ďalší systém, ktorý vyzerá dobre na papieri, ale v praxi nebude fungovať.
Ako to vidíte vy?
Prinesú Jednotné prijímacie skúšky spravodlivosť? Alebo len zameníme jednu „nespravodlivosť“ za inú?
🎓 V Cielene dlhodobo pracujeme s deťmi pripravujúcimi sa na osemročné gymnáziá, bilingválne gymnáziá aj štvorročné štúdium. Vieme, ako veľmi záleží na spravodlivosti, prehľadnosti a motivácii. Preto nás táto zmena zaujíma.
👉 Sledujte nás pre ďalšie pohľady a odborné analýzy. 📬 Napíšte nám váš názor. Radi ho zahrnieme do ďalšej diskusie.
Od roku 2027 sa žiaci ôsmeho ročníka už nebudú môcť hlásiť na päťročné bilingválne gymnáziá. Budú si musieť počkať na deviaty ročník. Na prvý pohľad to môže pôsobiť logicky – no ako tím, ktorý denne pracuje s motivovanými žiakmi, si myslíme, že táto zmena môže spôsobiť viac škody než úžitku.
Ako znie logika tejto zmeny?
Zástancovia tvrdia, že:
sa nenaruší kolektív deviatakov na ZŠ,
silnejší žiaci potiahnu slabších,
výsledky Testovania 9 budú lepšie,
zvýšia sa počty miest na gymnáziách.
Hoci možno z pohľadu systému niektoré z týchto bodov dávajú zmysel, skúsenosť z praxe je iná. My v Cielene sa dlhodobo venujeme príprave žiakov na osemročné, bilingválne aj štvorročné gymnáziá. A vidíme, čo prijímačky pre ôsmakov v skutočnosti znamenajú.
Prijímačky ako motivácia, nie prekážka
Každý rok stretávame desiatky ôsmakov, ktorí sú jazykovo nadaní, zvedaví a odhodlaní pracovať na sebe. Príprava na prijímacie pohovory nie je len o testovaní vedomostí – pre mnohých z nich predstavuje prvý veľký cieľ. A práve ten im často pomáha zvládnuť náročnejší ročník, udržať si záujem o učenie či prekonať vlastné limity.
Zrušenie tejto možnosti však môže viesť k viacerým negatívnym dôsledkom:
Čo môžeme očakávať?
Strata motivácie v 8. ročníku: Prečo sa snažiť, keď sa aj tak nemôžem nikam hlásiť?
Príprava bez cieľa: Žiaci prídu o skúsenosť s prijímačkami, spätnú väzbu, porovnanie sa s rovesníkmi z iných škôl. Testovanie 9 prichádza až neskoro na to, aby reálne pomohlo.
Najlepší zostanú, aj keď by mohli napredovať: Prečo by tí najšikovnejší mali zostať na základnej škole len preto, že iní nie sú pripravení? Naozaj to motivuje obe strany?
Znížený záujem o bilingválne gymnáziá: Prečo by sa deviataci hlásili na päťročné štúdium, keď iné stredné školy končia za štyri roky?
Nie je príliš skoro
Často počúvame, že ôsmaci sú ešte príliš mladí na takéto rozhodnutie. Naša skúsenosť hovorí inak. Jazykové nadanie, chuť pracovať navyše či zvedavosť sú zreteľné už v tomto veku. Ak má systém niečo robiť, tak podporiť tieto deti – nie im zatvárať dvere.
Rodičia to budú mať ťažšie
Každý rodič ôsmaka vie, aké náročné je udržať zdravú motiváciu a záujem o učenie. Doteraz tu bol jasný cieľ – prijímačky. A ten motivoval aj priemerných žiakov. Bez neho bude ôsmy ročník pre mnohých len prečkávanie.
Čo si myslíme v Cielene?
Pripravujeme žiakov na všetky typy gymnázií už viac než desať rokov. Vidíme, ako dokáže príprava posilniť sebavedomie, zlepšiť prípravu v domácom prostredí, naučiť dieťa systematickejšiemu učeniu aj pomôcť objaviť vlastné silné stránky.
A preto:
👉 Veríme, že ôsma trieda je legitímny čas na výber bilingválneho smeru. 👉 Veríme, že motiváciu netreba odkladať – ale podporovať. 👉 Veríme, že vzdelávací systém by nemal rušiť príležitosti, ale ich rozširovať.
Testovanie 9 bude mať lepšie výsledky, ale je to cieľ?
Zmena možno pomôže v číslach Testovania 9 – ale uškodí tým, ktorí dnes do učenia vkladajú najviac. Vyzývame preto kompetentných, aby sa na túto tému pozreli aj očami rodičov, učiteľov a samotných detí.
Pýta sa to takmer každý rodič. A je to úplne prirodzená otázka. No zaujímavé je, koľko rodičov nám vlastne dáva vedieť.
Spätnú väzbu nám napíše menej ako 25 % klientov
Zvyčajne je to asi štvrtina až pätina tých, ktorí absolvujú v Cielene prípravný kurz. Väčšinou len krátko: 👉 „Prijali ho, ďakujeme.“ 👉 „Zvládla to, test z matematiky bol ťažší ako zo slovenčiny.“ 👉 „Hlásime sa s druhým dieťaťom – staršie ste pripravovali pred tromi rokmi.“
Tieto správy nám často prídu mesiace či roky po kurze – keď sa rodič opäť ozve, lebo „vtedy syna prijali“. A to je pre nás najcennejšia spätná väzba.
Google reviews
Na Google recenzie sa odhodlá menej ľudí. Aktuálne ich máme skoro 400, rodičia alebo žiaci hodnotia lektorov, učebné materiály, priestory, teplotu na Prijímačkách nanečisto, ale teda najmä úspešnosť prijatia. Z celkového počtu je menej ako 10 recenzií s 1 alebo 2 hviezdičkami. Najčastejšia výhrada? „Je to veľmi náročné, veľa testov, veľa úloh.“ A viete čo? Je. Naše kurzy sú zámerne náročné – nie preto, že chceme deti preťažovať, ale preto, že prijímačky aj reálne sú náročné. Pracujeme s časovým stresom, s testovou logikou, stratégiou riešenia, s vytrvalosťou. Učíme žiakov riešiť aj to, čo nevyjde na prvý raz. Ak niečo nefunguje – meníme, presúvame, hľadáme riešenie.
A tá úspešnosť prijatia?
A teda – aká je tá úspešnosť prijatia našich žiakov? Z tých, ktorí nám napíšu, sa pohybuje medzi 79 % až 94 %. Úspešnosť závisí od typu kurzu, vybraného gymnázia či strednej školy, ale aj vstupných vedomostí žiaka. Presné číslo vám preto nepovieme. Ale vieme povedať, že robíme maximum, aby mal každý náš žiak šancu na prijímačkách naozaj uspieť.
Nie každý sa cez leto chce zatvoriť doma s pracovným zošitom. Dobrá správa? Aj čítanie menu v zahraničnej reštaurácii, partička Scrabble alebo výlet do knižnice môžu byť vynikajúcou prípravou na testy všeobecných študijných predpokladov (VŠP) a všeobecných jazykových schopností (VJS), ktoré čakajú ôsmakov a deviatakov pri príprave na bilingválne gymnázium.
Tu je niekoľko aktivít, ktoré cez leto rozvíjajú presne tie schopnosti, ktoré testy VŠP a VJS overujú – logiku, slovnú zásobu, čítanie s porozumením, orientáciu v grafoch či dedukciu.
🧏♀️Čítajú – čo ich baví Knihy, komiksy, cestopisy, fantasy literatúru. Dôležitý nie je žáner, ale kontakt s textom.
🧏♀️Počúvajú podcasty & audoknihy Precvičujú si porozumenie hovorenej reči, schopnosť uchopiť hlavnú myšlienku, ale napríklad aj schopnosť dlhšieho sústredenia.
🧏♀️Zaujímajú sa o dianie okolo seba Prečítajú si občas nejaký denník či týždenník, ktorý sa venuje aktuálnemu dianiu. Spoznajú odbornejšie slová. Zamyslia sa nad grafmi či tabuľkami a údajmi v nich. Rozvíjajú porozumenie, kritické myslenie aj schopnosť rozlíšiť fakt od názoru.
🧏♀️Riešia tajničky, maľované krížovky, osemsmerovky Nenápadne precvičujú dedukciu, vizuálne myslenie a prácu s indíciami. Presne ako niektoré úlohy v testoch VŠP.
🧏♀️Hrajú šach, Othello, Čínsku dámu či Tantrix Tieto hry podporujú logické myslenie, plánovanie aj priestorové vnímanie. Výborná príprava bez nutnosti „učiť sa“.
🧏♀️Hrajú Scrabble alebo Slovosleď (dennikn.sk/slovosled) Tvoria slová z rozhádzaných písmen – opäť príprava na typ úlohy, aká sa vyskytuje na testoch veľmi často.
🧏♀️Nesedia doma – cestujú Spoznávajú svoje mesto, Slovensko, svet, iné krajiny a mestá, prídu do kontaktu s cudzím jazykom, alebo napr. aj prepočítavajú ceny na eurá.
🧏♀️Čítajú menu, texty, oznamy v cudzom jazyku Hľadajú súvislosti s jazykmi a slovami, ktoré poznajú, dedukujú neznáme slová z kontextu, snažia sa pochopiť, čo najviac – presne ako v otázkach VJS.
🧏♀️Navštevujú knižnice a kníhkupectvá Nechávajú sa inšpirovať. Objavujú nové témy. Pracujú so slovom, aj keď si to možno ani neuvedomujú.
Úspešní žiaci cez leto nemusia sedieť nad testami. Aj zdanlivo obyčajné prázdninové dni môžu byť výbornou prípravou.
V utorok 8. apríla zverejnili bilingválne gymnáziá (a aj všetky ostatné talentové odbory) výsledky prijímacích skúšok, ktoré sa konali v uplynulých dvoch týždňoch. V Cielene už niekoľko rokov spracúvame štatistiky o počtoch žiakov, ktorí sa na bilingválne gymnáziá v Bratislave hlásia, koľko tried otvárajú, sledujeme percentuálnu šancu na prijatie i ďalšie metriky. Získané dáta umožňujú rodičom a žiakom spraviť naozaj informované rozhodnutie o výbere strednej školy. Zároveň poskytujú obraz o tom, v akom stave je bratislavské školstvo.
V Bratislave máme aktuálne 12 štátnych, 2 cirkevné a niekoľko súkromných bilingválnych gymnázií. Niektoré školy ponúkajú viac bilingválnych programov – pre štátne a cirkevné je to dokopy 10 anglických, 2 nemecké, 2 ruské, 1 taliansky, 1 francúzsky a 1 španielsky program.
Čo sme zistili z výsledkov prijímačiek v tomto školskom roku?
Celkový počet žiakov na prijímačkách na bilingválne gymnáziá v Bratislave
Dokopy v tomto školskom roku bratislavskí ôsmaci a deviataci napísali vyše 7000 prijímacích testov na bilingválne gymnáziá. Môže sa jednať o cca 3500 – 4000 žiakov, nakoľko väčšina z nich si môže podať a teda podáva prihlášku na dva talentové odbory.
Najviac účastníkov na prijímacích skúškach na bilingválne gymnázium
Najviac žiakov písalo prijímacie pohovory na jeden bilingválny program na Gymnázium Jána Papánka (Vazovova), kde vôbec prvýkrát absolvovalo prijímacie skúšky viac ako 600 žiakov. Ešte o niečo viac sa však potrápili organizátori na Bilíkovej, kde prijímačky zo všeobecných študijných predpokladov a všeobecných jazykových schopností na anglický a nemecký program dokopy písalo až 880 žiakov. Na Metodovej, kde ponúkajú bilingválne štúdium nielen vo francúzskom, ale aj anglickom bilingválnom programe spolu žiaci písali 887 prijímacích testov (vrátane prestupových skúšok).
Pravdepodobnosť prijatia na bilingválne gymnázium
Opäť sa nám potvrdilo, že žiaci majú najväčší záujem o anglické bilingválne programy. Najnáročnejšie bolo dostať sa na anglický bilingválny program na Vazovovej, kam sa dostalo len 4,70 % žiakov, ktorí sa zúčastnili prijímačiek (teda zo 100 hlásiacich sa žiakov ich prijali menej ako 5). 588 žiakov obišlo zatiaľ naprázdno, no, samozrejme, je šance, že sa miesta uvoľnia, ak prijatí potvrdia nastúpenie na iný talentový odbor alebo sa rozhodnú absolvovať prijímačky aj na štvorročné gymnázium. Na druhom mieste je Pankúchova (AJ program) s 5,47 % prijatých žiakov a na treťom Metodka (AJ program) s 5,57 % prijatých žiakov. Na druhej strane, najväčší podiel prijatých žiakov vidíme tradične na súkromných gymnáziách (20 – 96 %), cirkevných školách, bilingválnych gymnáziách mimo centra Bratislavy a na gymnáziách s ruským bilingválnym programom.
Koľko percent stačí na prijatie na bilingválne gymnázium?
Zaujímavé je, že na Spojenej škole Sv. Rodiny (Gymnázium Gercenova) mal posledný prijatý žiak oproti prvému prijatému 91,45 % z jeho počtu bodov (ak berieme, že prvé miesto má 100 % – maximálny počet bodov, čo niekto získal). Na druhej strane, na Einsteinovej stačilo na prijatie 59,59 % oproti prvému miestu, na Vazovovej 64,11 % a na Grosslingovej 68,39 %. Dôvody môžu byť rôzne, napríklad náročné testy, ktoré zvládli len niektorí žiaci, ale aj veľa bonusových bodov z olympiád či certifikátov ktoré dokázali posunúť žiaka na vyššie priečky. Z niektorých listín sme dokázali vyčítať, že žiak mohol za olympiády, súťaže a certifikáty pokojne až 30 – 40 % bodov navyše. Mnohé z gymnázií už v súčasnosti vôbec neberú do úvahy prospech žiaka, no na niektorých sa body za „dobré známky“ pohybovali okolo 10 % z počtu bodov z prijímacích testov.
Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť, prispôsobujeme reklamu a používateľské nastavenia. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?
Functional
Vždy aktívny
The technical storage or access is strictly necessary for the legitimate purpose of enabling the use of a specific service explicitly requested by the subscriber or user, or for the sole purpose of carrying out the transmission of a communication over an electronic communications network.
Preferences
The technical storage or access is necessary for the legitimate purpose of storing preferences that are not requested by the subscriber or user.
Statistics
The technical storage or access that is used exclusively for statistical purposes.The technical storage or access that is used exclusively for anonymous statistical purposes. Without a subpoena, voluntary compliance on the part of your Internet Service Provider, or additional records from a third party, information stored or retrieved for this purpose alone cannot usually be used to identify you.
Marketing
The technical storage or access is required to create user profiles to send advertising, or to track the user on a website or across several websites for similar marketing purposes.
