Nový systém ePrihláška: čo sa mení a ako si správne nastaviť priority

Nový systém ePrihláška: čo sa mení a ako si správne nastaviť priority

Podávanie prihlášok na stredné školy sa mení.
Na prvý pohľad ide o zjednodušenie – menej papierovačiek, jednotný systém a najmä spravodlivosť, ktorú by mal priniesť.
V praxi však nový systém ePrihlášok z dielne ministerstva školstva (MŠVVaŠ SR) prináša nový spôsob rozhodovania, ktorý si vyžaduje viac premýšľania zo strany rodičov aj žiakov. A to ešte pred podaním prihlášky.

V tomto článku si krok za krokom vysvetlíme:

  • ako nový systém funguje,
  • čo znamenajú priority,
  • kde rodičia najčastejšie robia chyby,
  • a ako sa na podanie prihlášky pripraviť pokojne a rozumne.

Základné fakty: ako funguje ePrihláška

Od školského roka 2025/2026 sa prihlášky podávajú elektronicky cez portál:

👉 eprihlasky.iedu.sk

Rodič sa v systéme zaregistruje a prihláška sa:

  • automaticky prepojí s EduPage,
  • načítajú sa známky žiaka zo základnej školy,
  • až na špeciálne prípady nie je potrebné nosiť papierové potvrdenia,
  • základná škola prihlášku skontroluje a potvrdí/ vyzve rodičov na doplnenie.

Na koľko škôl si žiak môže podať prihlášku?

  • 1 prihláška a v nej maximálne 2 + 2 stredné školy
    • maximálne 2 netalentové odbory (napr. bežné osemročné a štvorročné gymnáziá, stredné odborné školy),
    • a prípadne 2 talentové odbory (bilingválne gymnáziá, umelecké, športové školy, matematické triedy).

Termín podávania prihlášok:
8. – 20. február 2026

Priority: najdôležitejšia časť celej prihlášky

Každá škola (odbor) v prihláške musí mať určenú prioritu.

  • Priorita 1 = najvyššia
  • Každá ďalšia priorita je nižšia

Dôležité:
Priorita neurčuje termín prijímacích skúšok.
Termíny si žiak vyberá samostatne v prihláške:

  • dva termíny pre talentové odbory (koncom marca),
  • dva termíny pre netalentové odbory (začiatkom mája).

Na čo priority slúžia?

Po prijímacích skúškach spracuje výsledky vyhodnocovací automat.

Ak žiak:

  • splní podmienky prijatia na viacerých školách súčasne,
  • prijatý bude len na tú školu, ktorá má najvyššiu prioritu.

Na ostatných školách bude automaticky vyradený, aj keby mal výborný výsledok.

Dodatočné zmeny priorít nie sú možné.

Ako správne rozmýšľať nad prioritami v ePrihláške

V Cielene odporúčame uvažovať takto:

  • Priorita 1
    → škola, kam by dieťa chcelo ísť, keby bolo prijaté všade
  • Priorita 2
    → veľmi dobrá alternatíva, s ktorou by bolo dieťa spokojné
  • Priorita 3 – 4
    → bezpečné možnosti

Priority nie sú o taktizovaní, ale o jasnom rozhodnutí.

Chybné názory, s ktorými sa v praxi stretávame

❌ „Istota“ ako priorita 1

Rodičia často dávajú na prvé miesto školu, kde majú pocit istého prijatia, „aby sa dieťa niekam dostalo“.

Výsledok?
Ak by sa dieťa dostalo aj na školu, ktorú naozaj chcelo, automat ho tam už nezapíše.

❌ Rátanie so zlyhaním dieťaťa

„Veď ono sa tam asi aj tak nedostane…“

Tento prístup často vedie k nesprávnemu poradiu škôl.
Priority by nemali vychádzať zo strachu, ale z reálnych možností (tak si vyberiete všetky 4 školy, kam považujete za reálne sa dostať) a následne preferencií.

❌ Zohľadňovanie náročnosti testov

Niektorí rodičia menia poradie podľa toho, kde sú „ľahšie prijímačky“.
Automat však nerieši náročnosť testu, ale len výsledok v porovnaní s ostatnými účastníkmi a prioritu.

❌ Rozhodovanie na poslednú chvíľu

Keď sa priority nastavujú pod tlakom, často nezodpovedajú tomu, čo dieťa naozaj chce.

Čo odporúčame rodičom pri výbere strednej školy

  • Prejdite si školy s dieťaťom, nie namiesto neho.
  • Pýtajte sa:
    • Kde by si sa cítil dobre?
    • Kde sa ti páčilo počas dňa otvorených dverí?
    • Kam by si chcel ísť, keby si mal na výber?
  • Urobte si poradie škôl vopred, ešte pred otvorením systému.
  • Registrujte sa na stránke ePrihlášok skôr – môže sa stať, že systém bude 8. februára naozaj zahltený.
  • Ak si nie ste istí, nechajte si poradiť.

Niečo je ľahšie, niečo náročnejšie

Nový systém e-prihlášok je technicky jednoduchší,
ale rozhodovanie je dnes zodpovednejšie než kedysi.

Jedno poradie.
Jedno vyhodnotenie.
Jedna škola, na ktorú bude dieťa prijaté.

A práve preto sa oplatí venovať príprave prihlášky rovnakú pozornosť, ako samotným prijímacím skúškam.

Ak budete mať v rozhodovaní jasno, automat už len spraví svoju prácu.

Úspešný vs. neúspešný riešiteľ: čo to naozaj znamená vo výsledkovej listine

Úspešný vs. neúspešný riešiteľ: čo to naozaj znamená vo výsledkovej listine

Keď rodičia dostanú do rúk výsledkovú listinu z testu alebo prijímacích pohovorov, často ich upúta jedno krátke označenie:

✅ úspešný riešiteľ
❌ neúspešný riešiteľ

V praxi je to jedna z informácií, ktorá býva najčastejšie nepochopená – a pritom môže výrazne ovplyvniť šance dieťaťa pri prijímacom konaní.
Toto označenie nájdete aj v našej výsledkovej listine z Prijímačiek nanečisto, takže je dobré vedieť, čo presne znamená a ako ho správne čítať.

Poďme si to vysvetliť.

Čo znamená „úspešný riešiteľ“?

Úspešný riešiteľ je žiak, ktorý získal aspoň 50 % bodov z konkrétneho testu (niektoré školy môžu mať túto hranicu stanovenú aj na 40 %, resp. 60 %).

Neúspešný riešiteľ je žiak, ktorý túto hranicu nedosiahol. Dôležité je však slovo „konkrétneho“. To znamená, že úspešnosť sa posudzuje v každom predmete zvlášť, nie v priemere.

Nestačí byť silný len v jednom predmete

Pri prijímacích pohovoroch býva štandardnou podmienkou prijatia, aby žiak:
– dosiahol minimálne 50 % z matematiky
– a zároveň minimálne 50 % zo slovenského jazyka
SÚČASNE v oboch predmetoch.

To je veľmi podstatné zdôrazniť, pretože v praxi sa často stáva, že dieťa má v jednom predmete skvelý výsledok, ale druhý je slabší. Práve tu vzniká problém: 80 % z matematiky je výborné, ale k tomu 45 % zo slovenčiny môže znamenať, že podmienku prijatia dieťa nesplnilo. A to aj napriek tomu, že priemerný výsledok z prijímacích pohovorov je 62,5 %.

50 % nie je cieľ. Je to nutné minimum

Hranica 50 % je často vnímaná ako „dobrý výsledok“. V skutočnosti je to však iba nutná podmienka na to, aby žiak vôbec mohol byť hodnotený ako úspešný riešiteľ. Pri školách s vysokým záujmom sa reálna hranica prijatia posúva vyššie – podľa toho, ako dopadnú ostatní uchádzači. Čiže aj keď je dieťa „úspešný riešiteľ“, ešte to automaticky neznamená, že bude prijaté. Môže však napríklad podať odvolanie pri neprijatí v prvom kole.
Neúspešní riešitelia sú totiž automaticky vyradení a šancu byť prijatí na odvolanie nemajú.

Ako sa na výsledky pozerať správne?

Aby mala výsledková listina pre rodiča a dieťa skutočnú hodnotu, odporúčame:

  • Pozerať sa na výsledky po predmetoch, nielen na celkové poradie.
  • Vnímať percentuálny výsledok ako informáciu o vyváženosti prípravy.
  • Brať výsledok ako spätnú väzbu, nie ako trvalú nálepku „dobrý/slabý“.

Výsledková listina nie je verdikt o dieťati

Označenie „úspešný/neúspešný riešiteľ“ nie je nálepka, ktorá by mala žiaka definovať. Je to len signál, ktorý nám hovorí, kde sú silné stránky, kde sú rezervy a čo je potrebné doladiť, aby malo dieťa reálne šance na prijatie.

Ako vznikli Prijímačky nanečisto v Cielene: osobná skúsenosť, ktorá prerástla do projektu, čo pomáha stovkám detí

Ako vznikli Prijímačky nanečisto v Cielene: osobná skúsenosť, ktorá prerástla do projektu, čo pomáha stovkám detí

Keď dnes organizujeme podujatie Prijímačky nanečisto pre stovky detí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU, často sa nás rodičia pýtajú:

„Ako vás to vôbec napadlo?“

Odpoveď je jednoduchá: Vzniklo to z vlastnej skúsenosti. Z uvedomenia, že vedomosti samy o sebe nestačia, ak dieťa zlyhá na strese z neznámeho prostredia, odpoveďovom hárku či formulácii otázok.

Tento článok je trochu osobný – ale práve preto vznikol aj náš najobľúbenejší projekt.

Prvá lekcia: Prečo ma prijímačky na osemročné gymnázium zaskočili?

Moje prvé prijímačky boli na osemročné gymnázium na Ladislava Sáru (GLS).
Pamätám si ich dodnes. Nie kvôli úlohám – tie ma až tak neprekvapili.

Pamätám si všetko ostatné:

  • neznámu miestnosť plnú detí,
  • úplne inú štruktúru testu, než na akú som bola zvyknutá,
  • odpoveďový hárok, ktorý som videla prvýkrát v živote,
  • pocit, že „toto nie je škola“,
  • čas, ktorý ubiehal rýchlejšie než zvyčajne.

A až tam som pochopila, že prijímačky sú samostatná disciplína.
Nie je to len matematika alebo slovenčina.
Je to skúsenosť, ktorú dieťa musí zvládnuť po psychickej, organizačnej aj strategickej stránke.

Druhá lekcia: Matfyz a okamžitá zmena stratégie

Moje druhé prijímačky – tentoraz na Matfyz – ma naučili ďalšiu dôležitú vec. Za nesprávnu odpoveď sa strhávali body.
A ja, ako typický „logický tipovač“, som musela v priebehu pár minút zmeniť celé svoje uvažovanie:

  • vynechať otázky, kde som si nie som istá,
  • nespoliehať sa na intuíciu,
  • dávať si pozor na každý krok.

Nebolo to o počítaní.
Bolo to o stratégii a o tom, či ju dokážem použiť pod tlakom.

Tretia lekcia: Prečo nácvik prijímačiek v kurze nestačí

Keď sme v Cielene začali pripravovať žiakov na prijímačky, robili sme testy aj nácviky a simulácie prijímačiek v rámci kurzov.Bolo to dobré, užitočné a deti sa učili pracovať s chybami.

Ale stále tam chýbalo niečo zásadné:

  • sedeli v známej triede,
  • s lektorom, ktorému dôverujú,
  • obklopení spolužiakmi, ktorých poznajú,
  • v prostredí, kde sa cítia bezpečne.

A presne to je rozdiel medzi kurzom a reálnymi prijímačkami.

Na skutočných prijímačkách nik nepozná nikoho.
V triede je 20–30 cudzích detí, je tam dozor, ktorý nepoznajú, každý je ticho, nikto nepovie povzbudzujúce slovo.

A toto je situácia, v ktorej rozhoduje pokoj, skúsenosť, rutina.

Inšpirácia zo zahraničia: SAT simulácie a mock exams

V zahraničí existujú celé odvetvia firiem, ktoré pripravujú deti na prijímacie skúšky cez realistické simulácie:

  • americké SAT testy,
  • britské 11+ a 13+ exams,
  • AP exams,
  • univerzitné prijímačky.

Keď sme o tom získali viac informácií, bola to jasná odpoveď na to, čo sme hľadali:

👉 Slovenskí žiaci potrebujú rovnakú možnosť.
Vyskúšať si prijímačky ešte predtým, než naozaj ide o veľa.

Prvé Prijímačky nanečisto: skromné, ale revolučné

Prvá verzia bola jednoduchá:
v našich priestoroch sme dali dokopy deti z rôznych skupín, pripravili sme testy s titulnou stranou, inštruktážou, odpovedovým hárkom a presným časovaním.
Hneď po prvom kole sme videli, že to má zmysel.

Deti si všimli:

  • že prostredie je iné,
  • že čas plynie pocitovo rýchlejšie,
  • že odpoveďový hárok treba vyplniť presne,
  • že cudzie deti v miestnosti vytvárajú iný druh stresu.

Zrazu pochopili, čo ich čaká – a mali možnosť učiť sa na zážitku a skúsenosti, nie len na úlohách.

Z malého projektu veľká vec

Dopyt po Prijímačkách nanečisto rástol prekvapivo rýchlo.

Ozývali sa rodičia kamarátov našich žiakov. Ozývali sa súrodenci. Ozývali sa rodiny, ktoré neboli v kurzoch, ale chceli si skúšku vyskúšať.

A tak sme rástli aj my:

→ prvý rok: naše priestory
→ druhý rok: Filozofická fakulta UK
→ tretí a ďalšie roky: FCHPT STU – veľká prednášková sála, profesionálna registrácia a organizácia, stovky detí v priebehu dňa

Dnes sú Prijímačky nanečisto najväčším simulovaným testovaním svojho druhu na Slovensku.
A stále platí to, s čím sme začínali:
Chceme dať deťom skúsenosť, ktorá im zoberie strach a pridá istotu.

Čo si z toho odnášajú žiaci aj rodičia

Prijímačky nanečisto pomáhajú deťom:

  • pochopiť, ako naozaj vyzerá prijímačkový deň,
  • naučiť sa pracovať s časom a odpoveďovým hárkom,
  • znížiť stres zo situácie, ktorú ešte nezažili,
  • urobiť chyby tam, kde o nič nejde,
  • prísť na „ostré“ prijímačky pokojnejšie a sebavedomejšie.

Rodičia často hovoria:
„Po Prijímačkách nanečisto bol oveľa kľudnejší. Vedel, do čoho ide.“
A to je možno najväčšia hodnota celého projektu.

A čo vy? Ako si pamätáte svoje prijímačky?

Každý má nejaký príbeh:

  • či už o nečakanom type úlohy,
  • o zlom zaškrtávaní odpoveďového hárku,
  • o časovom strese,
  • alebo o tom, že test bol úplne iný, než na čo boli zvyknutí.

Skúsenosť je najlepší učiteľ

Prijímačky nanečisto nevznikli preto, aby mali deti viac testov. Vznikli preto, že skúsenosť je často dôležitejšia než samotné vedomosti.

A ak vieme deťom pomôcť zvládnuť stres, prostredie a formát, dáme im jednu z najväčších výhod, aké môžu na prijímačkách mať:

👉 pocit, že už raz niečím podobným prešli,
👉 že vedia, čo robiť,
👉 že to zvládnu.

A o to predsa ide.

Ako trénovať odhad u detí: zručnosť, ktorá rozhoduje v škole, na prijímačkách aj v živote

Ako trénovať odhad u detí: zručnosť, ktorá rozhoduje v škole, na prijímačkách aj v živote

V matematike sa dá veľa vecí naučiť naspamäť: definície, vzorce, postupy.
Lenže prax — či už v škole, na prijímačkách, alebo v reálnom živote — ukazuje, že mechanické počítanie nestačí.

Deti, ktoré vedia robiť správne odhady, riešia úlohy rýchlejšie, robia menej chýb, lepšie chápu kontext a nestratia sa ani pri nečakaných otázkach.

A čo je najlepšie?
Odhad sa dá trénovať úplne prirodzene — bez zošitov, bez kalkulačky, bez drilu.

Čo vlastne znamená „vedieť odhadovať“?

Odhad nie je hádanie.
Je to kritické myslenie s číslami — schopnosť:

  • začať od niečoho známeho,
  • spraviť logický predpoklad,
  • rozložiť problém na menšie časti,
  • skontrolovať, či výsledok dáva zmysel,
  • nedať sa obabrať 🙂

Takto uvažujú ľudia v konzultačných firmách ako BCG, McKinsey či Google.
Ale rovnako tak aj žiak na prijímačkách — keď musí rozhodnúť, ktorá možnosť je najpravdepodobnejšia, alebo či jeho výsledok „sedí“.

Prečo je odhad dôležitejší než kedykoľvek predtým

Deti dnes žijú v prostredí, kde ich denne obklopujú čísla, informácie a štatistiky – často aj nepresné alebo úplne nepravdivé.

Dieťa, ktoré má dobrý odhad:

  • rýchlo odhalí nezmysel (bullshit-filter),
  • vie sa oprieť o logiku, nie o náhodu,
  • dokáže si predbežne skontrolovať výsledok ešte skôr, než ho vypočíta,
  • lepšie rozumie svetu, ktorý je postavený na číslach.

Ak vie, že človek má 1–2 metre,
tak nikdy nepovie, že strom má 600 metrov alebo že posteľ má 50 metrov.

Ak vie, že z Bratislavy do Košíc je cca 400 km,
tak nikdy neprijme tvrdenie, že Slovensko je široké 1500 km alebo že máme 5000 km diaľnic.

Odhad vytvára vnútorný rámec reality, vďaka ktorému dieťa chápe, čo je možné a čo už určite nie.

Výhoda na prijímačkách a v testoch

Odhad sa dá krásne využiť:

  • pri výbere najpravdepodobnejšej odpovede,
  • pri rýchlej kontrole vypočítaného výsledku,
  • pri riešení úloh, kde nie je čas na kompletný výpočet,
  • vo všeobecných študijných predpokladoch (test VŠP & VJS),
  • v úlohách typu „ktoré číslo dáva najväčší zmysel“.

V Cielene vidíme, že žiaci, ktorí odhad trénujú, robia menej chýb a pracujú uvoľnenejšie — pretože rozumejú číslam, nielen ich mechanicky používajú.

Tréning odhadu pri večeri: otázky, ktoré fungujú

Najlepšie úlohy sú tie, ktoré vzniknú spontánne:

Koľko ulíc je v Bratislave?

➡️ Koľko je mestských častí?
➡️ Ktoré sú veľké (Petržalka) a ktoré malé (Devín)?
➡️ Koľko ulíc asi pripadá na veľkú mestskú časť?
➡️ Koľko na malú?

Koľko psov žije na Slovensku?

➡️ Koľko je domácností?
➡️ Aké percento rodín má psa?
➡️ Koľko ich je v útulkoch?
➡️ Ako sa líši mesto od dediny?

Koľko klavírov je v Petržalke?

➡️ Koľko ľudí sa učí hrať na klavíri?
➡️ Koľko škôl má hudobnú miestnosť?
➡️ Koľko domácností by mohlo mať klavír?

Koľko litrov vody spotrebuje škola za deň?

➡️ Koľko má škola žiakov, učiteľov, zamestnancov?
➡️ Koľko litrov sa minie na umývanie rúk, pitie, splachovanie WC?
➡️ Koľko spotrebuje kuchyňa? Upratovanie?

Koľko dvier je na našej ulici?

➡️ Koľko je domov, bytov, kancelárií na našej ulici?
➡️ Koľko majú izieb?
➡️ Koľko je vchodov, koľko je interiérových dverí?

Možností je nekonečne veľa — dôležité je pýtať sa a rozmýšľať nahlas.

Ako dieťa pri odhade správne navigovať

1️⃣ Pýtajte sa: „Od čoho sa môžeme odraziť?“

– populácia, počet ulíc, bytov, priemery
– čokoľvek, čo dieťa pozná

2️⃣ Spoločne to rozbite na menšie kúsky

– počet budov → počet bytov → počet dverí → počet izieb → počet okien

3️⃣ Vždy kontrolujte: „Dáva výsledok zmysel?“

– je to príliš veľa?
– príliš málo?
– v porovnaní s čím?

Odhad nie je o presnosti, ale o tom, ako dieťa premýšľa počas cesty k výsledku.

Ako s odhadom pracujeme v Cielene

Odhad sa objavuje v:

  • kurzoch pre piatakov, ôsmakov i deviatakov,
  • testoch VŠP a VJS,
  • Prijímačkách nanečisto,
  • úlohách, kde treba rýchlo vylúčiť nezmyselnú odpoveď,
  • slovných úlohách s reálnym kontextom.

Učíme žiakov premýšľať spôsobom, ktorý budú používať aj v živote:
aha, toto je priveľa – toto je málo – toto dáva zmysel.

A to je často viac než presný výpočet.

Odhad je najsilnejšia zručnosť, ktorú dieťa môže získať

Pretože odhad:

  • zjednodušuje svet,
  • učí deti premýšľať kriticky,
  • dáva im istotu v číslach,
  • prináša výhodu na prijímačkách,
  • a pomáha odhaliť nezmysly a hoaxy v každodennom živote.

Najväčšia výhoda?
Dá sa trénovať kdekoľvek. Pri večeri, v aute, na prechádzke.
Stačí pár otázok a trocha zvedavosti.

Deň otvorených dverí 2025/2026: Kam sa ísť pozrieť na štvorročné gymnáziá v Bratislave

Deň otvorených dverí 2025/2026: Kam sa ísť pozrieť na štvorročné gymnáziá v Bratislave

Vybrať si strednú školu je veľké rozhodnutie.
Pre mnohých deviatakov a ich rodičov je to prvý zásadný krok k ďalšiemu štúdiu. Najlepším spôsobom, ako si spraviť reálny obraz o škole, nie sú webové stránky ani letáky, ale dni otvorených dverí (DOD).

Počas nich môžu žiaci aj rodičia nazrieť priamo do života školy – pozrieť si priestory, porozprávať sa so žiakmi, učiteľmi aj vedením, zistiť viac o programoch, exkurziách či úspechoch školy v olympiádach a súťažiach.

Čo všetko môžete zažiť na DOD

Každá škola pripravuje svoj program trochu inak, no spoločné majú jedno – otvárajú dvere a ukazujú, ako to u nich naozaj funguje.

  • Prehliadka priestorov – učebne, laboratóriá, jazykové triedy, telocvične, knižnice či oddychové zóny.
  • Rozhovory so žiakmi a učiteľmi – dozviete sa, aká je atmosféra na škole, aký prístup majú učitelia, a ako sa cítia samotní študenti.
  • Zamerania a programy – gymnáziá predstavujú svoje odbory (prírodovedné, jazykové, humanitné), výmenné pobyty, projektové vyučovanie, CLIL, exkurzie a kurzy v zahraničí.
  • Olympiády a súťaže – zistíte, do ktorých olympiád sa žiaci zapájajú a aké dosahujú úspechy. Mnohé školy sa radi pochvália svojimi výsledkami.
  • Prijímacie skúšky z prvej ruky – často sa dozviete, ako vyzerá test, aké sú najčastejšie typy úloh či na čo sa zamerať pri príprave. Mnohé školy ponúkajú prijímacie testy na vyskúšanie jedine počas DOD.

Otázky, ktoré sa oplatí položiť počas DOD

Rodičia sa často pýtajú na to, čo je „za oponou“ bežného dňa v škole. Tu je niekoľko otázok, ktoré sa oplatí mať počas DOD pripravené:

  • Ako prebieha výučba jazykov a matematiky?
  • Aké majú žiaci možnosti rozvoja (krúžky, projekty, súťaže, olympiády)?
  • Aká je atmosféra v triedach – spolupráca, komunikácia, motivácia?
  • Ako škola podporuje talentovaných, športujúcich či umelecky zameraných žiakov?
  • Aké majú absolventi výsledky pri prijímačkách na vysoké školy? Kam sa najčastejšie hlásia, ktoré odbory vedú?

Kedy sú prijímacie skúšky na štvorročné gymnáziá?

Podľa aktuálneho harmonogramu MŠVVaŠ SR sa prijímacie skúšky pre štvorročné gymnáziá v školskom roku 2025/2026 uskutočnia:

  • 1. termín: pondelok 4. mája 2026
  • 2. termín: pondelok 11. mája 2026

Talentové odbory (napr. bilingválne alebo športové) majú vlastné termíny na konci marca.

Termíny DOD 2025/2026 v Bratislave

Prehľad dní otvorených dverí jednotlivých bratislavských gymnázií sme spracovali do prehľadnej tabuľky – nájdete v nej 31 gymnázií s uvedeným dátumom DOD.

Niektoré školy organizujú DOD viackrát, iné vyžadujú registráciu vopred. Pred návštevou odporúčame vždy overiť si aktuálne informácie priamo na stránke školy alebo na jej sociálnych sieťach.

Ako vyťažiť z DOD čo najviac

  • Pripravte sa. Spíšte si otázky, ktoré vás zaujímajú – o prijímačkách, atmosfére, jazykoch, možnostiach rozvoja.
  • Pýtajte sa žiakov. Ich odpovede bývajú úprimné a často prezradia viac než oficiálne prezentácie.
  • Pozorujte prostredie. Ako vyzerajú učebne, chodby, oddychové priestory, aká je nálada medzi študentmi.
  • Zvážte logistiku. Dochádzka, MHD, jedáleň, mimoškolské aktivity – to všetko ovplyvní každodenný život vášho dieťaťa v najbližších štyroch rokoch.
  • Porovnávajte. Každá škola má inú filozofiu, iné silné stránky a iný rytmus.

Ako sa pripraviť na prijímačky

V Cielene sa dlhodobo venujeme príprave deviatakov na Testovanie 9 a prijímacie skúšky na gymnáziá.
Ponúkame kurzy zo slovenského jazyka a matematiky, ktoré pomáhajú žiakom nielen zvládnuť prijímacie testy, ale aj získať sebavedomie a pokoj v deň skúšky.

Naše programy:

Hľadajte… a nájdete

Deň otvorených dverí nie je len o tom, pozrieť si budovu a vybavenie.
Je to príležitosť nasať atmosféru školy, spoznať učiteľov, žiakov a zistiť, kam vaše dieťa naozaj patrí.

Ak si DOD naplánujete vopred a viete, čo hľadáte, odnesiete si jasnú predstavu o tom, ktorá škola je „tá pravá“.