Prečo máme v Cielene v skupinových kurzoch maximálne 6 žiakov?

Prečo máme v Cielene v skupinových kurzoch maximálne 6 žiakov?

Je lepšia individuálna príprava alebo skupinový kurz? A koľko detí by vlastne malo byť v jednej skupine, aby sa každému dostalo dostatok pozornosti? To sú otázky, ktoré si rodičia pri výbere prípravného kurzu na prijímačky často kladú.

V Cielene máme na druhú otázku už roky rovnakú odpoveď: maximálne šesť.

Mohli by sme mať v skupine osem, desať alebo pokojne dvanásť žiakov. Ekonomicky by to určite dávalo väčší zmysel. Napriek tomu sme sa rozhodli, že naše skupinové prípravné kurzy na prijímačky budú mať maximálne šesť detí. A meniť to neplánujeme.

Prečo?

Malá skupina znamená, že lektor pozná každého žiaka

Pri šiestich žiakoch ešte stále vidíte každého. Nielen jeho výsledky v testoch, ale aj spôsob, akým rozmýšľa, reaguje na chyby a pristupuje k úlohám.

Vidíte žiačku, ktorá má vždy prvá ruku hore, aj toho, kto odpoveď pozná, ale radšej sa neprihlási. Toho, kto chce byť za každú cenu prvý a potom robí chyby z nepozornosti. Aj žiačku, ktorá nad jednou úlohou premýšľa desať minút a potrebuje sa naučiť povedať si: „Teraz neviem, idem ďalej.“

A, samozrejme, aj toho, kto by sa najradšej schoval za otvorenú učebnicu a deväťdesiat minút na kurze nenápadne relaxoval.

Každé z týchto detí pritom potrebuje niečo iné. Jedno treba povzbudiť, aby sa nebálo odpovedať. Druhé trochu spomaliť. Tretiemu pomôcť nájsť efektívnejší postup a štvrtému pripomenúť, že na hodine nestačí iba fyzicky sedieť.

V malej skupine má lektor priestor reagovať nielen na to, či žiak odpovedal správne, ale aj na to, ako k odpovedi dospel.

A pri príprave na prijímačky je to mimoriadne dôležité.

Prečo nie je skupina troch detí automaticky lepšia než skupina šiestich?

Mohlo by sa zdať, že čím menej detí, tým kvalitnejšia výučba. Lenže aj skupina má svoje výhody a bola by škoda o ne prísť.

Jednou z najväčších výhod skupinových kurzov je totiž to, že sa žiaci neučia iba od lektora, ale aj jeden od druhého.

Niekto príde na úplne iný spôsob riešenia. Niekto položí otázku, ktorá ostatným ani nenapadla. Jeden povie: „My sme sa toto ešte neučili.“ Druhý odpovie: „My sme to robili už minulý rok.“

Občas máme pri jednej matematickej úlohe tri rôzne postupy. Všetky správne, ale každý inak náročný a časovo zdĺhavý. A práve vtedy podľa mňa vznikajú tie najlepšie hodiny.

Žiaci totiž vidia, že k rovnakému výsledku sa dá dostať viacerými cestami. Môžu porovnať postupy, diskutovať o nich a zistiť, že spolužiakov spôsob riešenia je možno jednoduchší než ten ich.

Pri prijímačkách, kde rozhoduje aj čas, môže takýto malý trik ušetriť cenné minúty.

Na prípravnom kurze nejde len o vysvetľovanie učiva

Naším cieľom nie je, aby lektor vysvetlil postup, päťkrát ho s deťmi zopakoval a na konci hodiny všetci vedeli vyriešiť šesť takmer rovnakých príkladov.

Chceme, aby žiaci nad úlohami premýšľali. Aby sa pýtali, keď niečomu nerozumejú, a aby vedeli vysvetliť, prečo postupovali práve takto.

Niekedy je dokonca užitočnejšie, keď žiak urobí chybu a spolu s ostatnými príde na to, prečo jeho riešenie nefunguje, než keď mu lektor okamžite ukáže správny postup.

Pri príprave na prijímačky na osemročné a bilingválne gymnáziá či stredné školy sa totiž deti nestretávajú iba s úlohami, pri ktorých stačí použiť naučený vzorec. Potrebujú vedieť samostatne uvažovať, hľadať súvislosti, vyberať si vhodné stratégie a pracovať s časom.

A toto všetko sa veľmi dobre trénuje práve v skupine, kde má každý priestor zapojiť sa do diskusie.

Šesť žiakov umožňuje individuálny prístup aj pri skupinovej výučbe

Každý žiak prichádza na prípravný kurz s trochu inými vedomosťami a skúsenosťami. Niektoré témy už ovláda, s inými sa stretáva prvýkrát. Niekto potrebuje viac vysvetľovania, iný viac náročných úloh.

Pri šiestich deťoch dokáže lektor tieto rozdiely priebežne vnímať a prispôsobovať im spôsob práce.

Ak vidí, že väčšina skupiny učivu rozumie, nemusí zbytočne opakovať niečo, čo už všetci zvládajú. Ak sa však ukáže, že určitý typ úlohy robí problém viacerým žiakom, môže sa pri ňom zastaviť a vysvetliť ho iným spôsobom.

Zároveň je jednoduchšie všimnúť si, keď niekto prestáva stíhať, stráca pozornosť alebo sa bojí opýtať.

Individuálny prístup totiž nemusí automaticky znamenať individuálne doučovanie. Znamená predovšetkým to, že lektor pozná potreby svojich žiakov a dokáže na ne reagovať.

Prečo práve šesť? A nie päť alebo osem?

Šesť nie je žiadne vedecky podložené ani magické číslo. Neexistuje univerzálne pravidlo, podľa ktorého by skupina so šiestimi deťmi musela fungovať lepšie než skupina so siedmimi.

Je to jednoducho počet, ktorý sa nám po rokoch skúseností s prípravnými kurzami osvedčil.

Pri šiestich žiakoch má lektor stále dobrý prehľad o každom dieťati. Vie, kto potrebuje povzbudiť, kto má tendenciu ponáhľať sa a kto sa zase príliš dlho trápi s jednou úlohou.

Zároveň je však skupina dostatočne veľká na to, aby vznikala diskusia, aby sa deti navzájom motivovali a aby sa stretávali s rôznymi spôsobmi uvažovania.

A to je presne kombinácia, ktorú chceme v Cielene zachovať.

A čo keď je v skupine už šesť detí a potrebujete práve tento termín?

Na záver ešte jedna prosba pre rodičov.

Vieme, že zladiť školu, krúžky, športové tréningy, súrodencov a rodinný program nie je jednoduché. A úplne rozumieme tomu, keď vám zo všetkých ponúkaných termínov vyhovuje práve ten jediný, ktorý je už obsadený.

Napriek tomu nás, prosím, neskúšajte presvedčiť, či by sa do skupiny predsa len nezmestilo aj siedme dieťa. Veď je to len jedno navyše a práve tento termín vám dokonale zapadá medzi futbalové tréningy.

Rozumieme rodičovskej logistike. Naozaj. Ale ak by sme vyhoveli každej takejto požiadavke, v našich kurzoch by už dávno nebolo šesť žiakov. 😉

Maximálny počet šiestich žiakov nie je marketingový slogan. Je to rozhodnutie, ktoré robíme v prospech kvality výučby, a preto ho dodržiavame aj vtedy, keď by bolo jednoduchšie urobiť výnimku.

Ako sa správne pýtať, aby sme sa dozvedeli čo najviac?

Ako sa správne pýtať, aby sme sa dozvedeli čo najviac?

Mama: Ako bolo dnes na kurze?
Syn: Dobre.
Mama: Čo ste robili?
Syn: Nepamätám si.

Tento dialóg pozná veľa z nás.

Správne otázky, ktoré sa pýtať po kurze


❓Ako sa však správne pýtať, aby sme dostali čo najviac informácií? V prvom rade voľte otvorené otázky (čiže také, na ktoré nestačí jednoslovná odpoveď áno / nie). Aké otázky zaberú, ak sa chcete dozvedieť niečo viac napríklad o priebehu prvej kurzovej hodiny v Cielene?

🗨️ Vedľa koho si na kurze sedel?
🗨️ Ako si si predstavoval lektora a aký nakoniec bol?
🗨️ Čo ťa dnes na kurze prekvapilo alebo pobavilo?
🗨️ Bolo na kurze nejaké slovo, ktoré si počul prvýkrát? (Myslíš, že ho budem poznať?)
🗨️ Kto zo spolužiakov ti bol najsympatickejší?
🗨️ Ktorá úloha sa ti na kurze najviac páčila? (Myslíš, že ju budem vedieť vyriešiť?)
🗨️ Ako sa volala vaša trieda? (Sládkovič, Pytagoras, Fibonacci, …?)
🗨️ Ako bola vyzdobená vaša trieda?
🗨️ Čo nové si sa dnes naučil alebo pochopil?
🗨️ Čo bolo na dnešnej hodine najťažšie?
🗨️ Využil si dnes na kurze nejaký zaujímavý trik pri riešení úloh?
🗨️ Ak by si bol nabudúce lektorom ty, čo by si spravil inak?
🗨️ Čo predávajú v bufete? 🍗

Prečo je dôležité lepšie sa pýtať?


Obyčajné rozhovory rodiča s dieťaťom môžu zmeniť postoj k učeniu, posilniť sebavedomie a vytvoriť bezpečný priestor na zdieľanie.
Niekedy na to stačí správna otázka.
Položená na semafore, cestou z krúžku alebo pri spoločnej večeri.