Jednotné prijímacie skúšky: Zjednodušenie systému, alebo len iná forma bez podstaty?
Od školského roka 2028/2029 sa slovenský vzdelávací systém opäť výrazne mení. Parlament schválil zavedenie Jednotných prijímacích skúšok (JPS) na všetky typy stredných škôl – od osemročných gymnázií, cez bilingválne a štvorročné gymnáziá, odborné školy, až po konzervatóriá a športové školy.
Organizáciu prijímacích skúšok preberá Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) a podľa dostupných informácií budú testy obsahovať slovenčinu, matematiku a v prípade gymnázií aj všeobecné študijné predpoklady (VŠP).
Na prvý pohľad znie táto zmena logicky – rovnaké testy pre všetkých, rovnaké podmienky, transparentnosť, porovnateľnosť.
Ale bude to v praxi naozaj také jednoduché?
Testovanie 9 ako (ne)vydarený predchodca
Veľa sme si sľubovali aj od Testovania 9. Malo to byť jednotné, celoštátne testovanie, ktoré by mohlo slúžiť ako základ pre prijatie na strednú školu.
V praxi sa však ukázali jeho limity:
- výrazne obmedzená rozlišovacia schopnosť testu,
- neporovnateľné podmienky testovania medzi školami a regiónmi,
- minimálna výpovedná hodnota pre školy, ktoré prijímajú tých najlepších žiakov.
Aj preto si množstvo gymnázií a stredných škôl vytvára vlastné prijímacie testy – aby mohli reálne porovnať vedomosti uchádzačov a férovo vybrať najvhodnejších študentov.
Otázky, ktoré Jednotné prijímacie skúšky (zatiaľ) nezodpovedali
Ak sa majú Jednotné prijímacie skúšky stať hlavným výberovým nástrojom, mali by byť jasne definované ich pravidlá a procesy. Momentálne však zostáva viacero otvorených otázok:
- Kde sa budú Jednotné prijímacie skúšky konať?
- Budú žiaci písať test na svojej základnej škole, kde sa cítia komfortne?
- Alebo na strednej škole, kam sa hlásia, čo by mohlo lepšie simulovať prijímaciu atmosféru?
- Kto bude prijímacie testy dozorovať a opravovať?
- Učitelia zo základnej školy, ktorí žiakov poznajú?
- Alebo niekto nezávislý, aby sa zabezpečila objektivita?
- A kto bude výsledky vyhodnocovať a porovnávať? Ako rýchlo?
- Ako sa overia špecifické talenty?
- Konzervatóriá a športové školy budú zrejme pokračovať v talentových skúškach.
- Ale čo jazykovo nadaní žiaci? Bude im stačiť plošný test VŠP alebo si budú overovať aj jazykové schopnosti?
- Ako sa rozlíši bežný žiak od výnimočne nadaného?
- Jednotný test pre všetkých môže znamenať, že bude príliš jednoduchý pre šikovných, alebo príliš náročný pre slabších.
- Ak sa nastaví „stredne“, môže stratiť schopnosť rozlíšiť tých najlepších – čo je kľúčové pre výber na gymnáziá.
- Bude test hodnotiť len vedomosti, alebo aj myslenie?
- Mnohé testy dnes fungujú len ako „výber A, B, C, D“ alebo „doplň správnu odpoveď“.
- Ale rozmýšľanie, stratégia riešenia, argumentácia či kreativita sa takto hodnotia len veľmi ťažko.
Potrebujeme viac ako len nový formulár
Samotné zjednotenie testov ešte neznamená férovosť. Základné školy majú rôznu úroveň výučby, rôzne zázemie, odlišné metodické prístupy. Bez porovnateľných podmienok a transparentnosti môžu Jednotné prijímacie skúšky zlyhať rovnako ako Testovanie 9.
A napokon, ani najlepší test nenahradí osobný kontakt, motiváciu a rozvojový potenciál žiaka. Talent nie je vždy merateľný v jednom teste.
Pomôžu, alebo len zmenia formu?
Jednotné prijímacie skúšky môžu byť pre žiakov z rôznych socioekonomických prostredí prínosom. Ale len vtedy, ak budú skutočne kvalitne pripravené, premyslené a dôsledne aplikované.
Ak len nahradia existujúce prijímačky bez ohľadu na realitu v triedach, školách a regiónoch, môže ísť len o ďalší systém, ktorý vyzerá dobre na papieri, ale v praxi nebude fungovať.
Ako to vidíte vy?
Prinesú Jednotné prijímacie skúšky spravodlivosť?
Alebo len zameníme jednu „nespravodlivosť“ za inú?
🎓 V Cielene dlhodobo pracujeme s deťmi pripravujúcimi sa na osemročné gymnáziá, bilingválne gymnáziá aj štvorročné štúdium. Vieme, ako veľmi záleží na spravodlivosti, prehľadnosti a motivácii. Preto nás táto zmena zaujíma.
👉 Sledujte nás pre ďalšie pohľady a odborné analýzy.
📬 Napíšte nám váš názor. Radi ho zahrnieme do ďalšej diskusie.