Na prijímacích pohovoroch sa hodnotí výkon:
správne výsledky, zakrúžkované možnosti, dobre vyriešená úloha, formálne čistý zápis.
Ale čoraz viac si všímame, že o výsledku nerozhodujú len vedomosti, ale aj to, čo sa v teste priamo neskúša.
Zručnosti, ktoré sú neviditeľné – no bez nich sa ani ten najschopnejší žiak nepresadí.
1. Čítanie s porozumením
Znie to ako samozrejmosť, ale nie je.
Veľa chýb na prijímačkách nevzniká preto, že dieťa učivu nechápu – ale preto, že nepochopilo otázku.
Zameralo sa na nesprávnu časť zadania. Nedočítalo. Prehliadlo výnimku.
Alebo „čítalo očami“, ale nie hlavou.
Čítanie s porozumením je veľmi dôležité aj v matematike či testoch všeobecných študijných predpokladov a všeobecných jazykových schopností.
Najmä v logických a aplikačných úlohách je schopnosť pochopiť zadanie rozhodujúcejšia než akýkoľvek vzorec.
2. Práca pod tlakom
Aj dieťa, ktoré „vie“, môže v strese zlyhať.
Prehliadne zápor v otázke. Vynechá kľúčové slovo. Zabudne, čo sa pýtali. Pracuje rýchlo, ale nepresne a s chybami, ktoré sa nabaľujú.
Tlak a stres menia správanie.
Preto nestačí zopakovať si učivo ZŠ. Potrebujeme ho vedieť použiť aj v kritickej situácii.
A práve to sa bez tréningu nedá naučiť.
3. Time management
Na prijímačkách nemá žiak času na rozdávanie.
Ak sa „zasekne“ na jednej úlohe, ktorú nevie, môže mu chýbať čas na ďalších 10, ktoré by zvládol.
Nie je to len o rýchlosti. Je to o rozhodovaní:
→ Túto úlohu viem. Idem na ňu.
→ Túto preskočím, nechápem jej hneď. Možno sa vrátim, ak stihnem.
→ Túto si označím – mám tu chybu, ale zvyšok je dobrý.
To sa nenaučíme teoreticky. To treba zažiť.
Aj preto majú v Cielene taký význam Prijímačky nanečisto.
4. Odolnosť voči rozptýleniu
Na reálnych prijímačkách býva v miestnosti 20–40 žiakov.
Niekto zakašle. Niekto zhodí fľašu. Šuští papierom. Šťuká perom. Zíza na teba. Zíva. Moc sa hýbe. Alebo len dýcha.
A žiak?
Pozrie sa. Porovná sa. Zneistí.
„On je už na strane 6 a ja som ešte len na 2…!“
Odfiltrovať okolie je zručnosť.
Dá sa trénovať, ale musí sa trénovať v podmienkach, ktoré sú blízke realite.
5. Vytrvalosť
Príprava na prijímačky je maratón. Nie šprint.
Vyžaduje si trpezlivosť, opakovanie, ale aj skúsenosť s neúspechom.
Mnohé deti po prvej „ťažkej“ úlohe stratia chuť.
Ale práve tam začína rozvoj vytrvalosti:
→ Nenechať sa odradiť.
→ Vydržať do konca.
→ Prečítať znova zadanie.
→ Skúsiť rátať od začiatku.
→ Získať spätnú väzbu – a pokračovať.
6. Kritické myslenie a rozhodovanie
Nie všetko má len jedno správne riešenie.
A niekedy sú dve možnosti v prijímacom takmer rovnaké – rozdiel je v maličkosti. V dôslednosti. V uhle pohľadu.
V testoch VŠP/VJS a logických úlohách nestačí vedieť.
Treba odhadnúť, vylúčiť, porovnať, vyhodnotiť.
To nie je len vrodená inteligencia. To je trénované myslenie.
7. Zdravá motivácia
Niektoré deti zvládnu prípravu nie preto, že sú najšikovnejšie.
Ale preto, že vedia, prečo to robia.
Motivácia, ktorá prichádza „zvonku“ – zo strachu, z tlaku alebo len preto, že to chcú rodičia – rýchlo vyprchá.
Naopak, vnútorná motivácia – „chcem sa zlepšiť“, „chcem skúsiť niečo nové“, „chcem si niečo dokázať“ –
vydrží aj vtedy, keď je príprava náročná.
Zdravá motivácia nie je náhoda.
Dá sa vytvárať otázkami, rozhovormi, sebareflexiou., ale aj vhodnou spoločnosťou
Ako na to v praxi?
V Cielene sa venujeme nielen obsahu prijímačiek, ale aj týmto skrytým zručnostiam.
Lektori deťom pomáhajú:
- učiť sa čítať efektívne a s porozumením
- rozmýšľať nad otázkami
- vytrvať aj pri náročnejších úlohách
- spracovať stres a sústrediť sa
- budovať motiváciu, ktorá nevychádza len zo známok
A to všetko sa dá naučiť. Ale nie za víkend.
Ak chcete, aby sa dieťa pripravovalo nielen vedomosťami, ale aj v hlave, radi vám ukážeme, ako to v Cielene robíme.